Fortuna X.kapitola

Anotace: tak a pridávam sem ďalšiu časť, dlhšiu na vaše prianie :)) Angela zo dňa na deň prežíva horšie a horšie veci... hlavne na konci je to vidno ;) prajem príjemné čítanie :))

Sbírka: Fortuna

X.kapitola - Strašná noc

Angela bola šťastná ako už dávno nie. V ten deň nacválala dobrých pár kilometrov a dokonca našla aj les! A aký krásny bol! Stromy tu mali široko rozkonárené koruny s množstvom lístia. Každučký strom bol obrastený brečtanom a dodával tak atmosféru tajomna a divokosti. Keď ho Angela zbadala, okamžite zabudla na to, čo sa jej včera prihodilo. Uvedomila si, že to ani Scottovi nepovedala. Potom však pokrčila plecami. Aj tak by jej neuveril. Veď kto by sa opovážil len tak vniknúť na cudzie majetky a prenasledovať úplne cudziu ženu? A hlavne aký by mal k tomu dôvod?? Zahriakla sa, že o tom zase premýšľa a radšej sa venovala skúmaniu lesa. Nemohla uveriť, že našla také nádherné miesta a to len kúsok od domu, v ktorom len za tri dni zažila toľko zlých vecí! Nadýchla sa toho vzduchu obťažkaného všelijakými vôňami a ľahla si pod strom. Tu potom preležala skoro celý deň a s otvorenými očami snívala.
Keď sa konečne pohla k domu, už sa poriadne stmievalo. Teraz sa však už tak nebála, pretože koniec koncov, na koni mohla ujsť prípadnému banditovi veľmi ľahko. Ale aj tak si už v duchu povedala, že ten zbojník bol len výplod jej vtedy dosť poletenej fantázie. V ten deň sa predsa pohádala so Scottom. Mohlo to byť pokojne aj preto.
Teraz sa však nechcela zaoberať zlými vecami. Usmievala sa sama pre seba a cválala čoraz bližšie k panskému domu. Skoro celý bol osvetlený, aj keď to rozhodne nebolo treba. Bude sa musieť veru pozhovárať so zamestnancami o plytvaní peňazí. Veď taký olej do lámp nie je v tejto dobe vôbec lacný. Áno, správne. Angela sa rozhodla, že sa aj napriek Scottovmu varovaniu o poslušnosti stane paňou domu. Ako si získa všetkých sluhov, to zatiaľ nevedela, ale aspoň si už získala dvoch spojencov – Bellu a Auberona, toho milého koniara, ktorý mal na starosti všetkých zamestnancov pracujúcich v stajniach.

Pomerne rýchlo sa blížila k domu a keď bola úplne pri ňom, zamierila do stajní. Tam opäť stretla Auberona.
„Dobrý večer, vaše lordstvo,“ vítal ju už z diaľky.
„Aj vám prajem,“ usmiala sa a opatrne zoskočila z kobyly skôr, ako k nej stihol dobehnúť.
„Mali ste na mňa počkať,“ zahriakol ju okamžite a vzal opraty do rúk. „Čo ak by ste sa pošmykli alebo...“
„Nič také sa však nestalo, takže sa nemusíte obávať,“ povedala veselo a sledovala, ako vedie Pruinu do boxu.
„Nikdy som nevidela takú nádhernú kobylu, Auberon,“ hľadela na kobylu s rozžiarenými očami a jemne ju pohladila po nozdrách. „Je taká poslušná. Keby ste videli, ako pokojne sa tam popásala, keď som zastavila...“
„Iní by s vami nezdieľali váš názor, vaše lordstvo,“ zasmial sa starý muž.
„Prečo si to myslíte?“
„Pruinu totiž radia medzi tie temperamentnejšie zvieratá,“ usmial sa. „Neviem si vysvtliť, prečo bola taká pokojná, keď zatiaľ zhodila štyroch koniarov. Jedine jeho lordstvo si sem-tam na nej zajazdí, aby bola aspoň trochu na vzduchu.“
„Pruina je kobyla jeho lordstva?“ spýtala sa so záujmom.
„Ak nevezmeme do úvahy, že všetky zvieratá sú jeho lordstva, tak nie. Lord má svojho vlastného koňa a musím priznať, že ani Pruina sa mu nevyrovná,“ vyhlásil.
„Ukážte mi ho,“ požiadala.
Ochotne ju zaviedol do ohrady, ktorá bola až na samom konci a už keď sa k boxu približovali, začula výhražné fŕkanie.
„Opatrne, nerobte prudké pohyby,“ upozornil ju Auberon šeptom a jej sa o chvíľu vynoril obraz, aký ešte nevidela.
Nebolo pochýb o tom, že je to kôň a to dokonca poriadne divoký. Celý bol čierny ako uhoľ, takže ho v šere až tak dobre nevidela, ale to, čo zbadala jej stačilo. Bol obrovský!
„Ešte nikdy som nevidela impozantnejšieho koňa,“ zašepkala plná úcty k tomu zvieraťu.
„Veď aj jeho lordstvu dlho trvalo, kým ho našiel. Ale hľadanie určite stálo za to,“ prehovoril potichu.
„To určite áno,“ šepla a podišla bližšie k nemu.
„Nechoďte tak blízko, vaše lordstvo!“ varoval ju so strachom v očiach. „Jeden neskúsený koniar na to škaredo doplatil. Ten kôň mu skoro odhryzol ruku!“
„Nebojte sa,“ odmietla jeho upozornenie a stále sa pomaly blížila k tej čiernej nádhere.
„Ako sa vlastne volá?“ opýtala sa, pričom koňovi stále hľadela do očí.
„Fulmen,“ odvetil potichu, aby koňa nevyplašil.
„Máš nádherné meno, Fulmen,“ zašepkala Angela a teraz už stála úplne pri ňom.
Panebože, zdalo sa jej to, alebo mu načerveno zažiarili oči? Vôbec by sa nečudovala, keby mu teraz z nozdier vyšľahli hoci aj plamene.
Natiahla ruku, ktorá sa netriasla tak ako mnohým predtým. Nebojácne mu pozerala do očí a potom mu jediným pohladením prešla po hlave. O nič sa nepokúsil, len jej uprene hľadel do očí, rovnako ako ona jemu. Vzápätí sa odvážila na viac a prstami mu prešla po pysku.
„Panebože, toto sa neodváži robiť ani samotný lord!“ zvolal Auberon a tým prerušil čarovnú chvíľku medzi Angelou a Fulmenom. Kôň ustúpil trochu dozadu a ona zostala stáť, a hľadela naňho ďalej.
„Vaše lordstvo, dosiahli ste naozaj obdivuhodné veci! A to ste sa videli prvý krát!“ rozplýval sa nad ňou, keď už obaja kráčali naspäť k domu. Auberon si totiž zmyslel, že ju odprevadí, či bude chcieť, alebo nie. Angela však nepovedala ani slovo. Stále musela myslieť na ten úžasný zážitok, ktorý zažila pred chvíľou a nemala teraz chuť sa s niekým rozprávať. Zrejme si to všimol aj Auberon, pretože zvyšok cesty mlčal rovnako ako ona. Pri vchode sa spolu rozlúčili a ona zaklopala na veľké dvere.
O pár sekúnd sa v nich objavil Christopher a s tým jeho povestným povýšeneckým výrazom ju pustil dovnútra.
„Dobrý večer, vaše lordstvo. Už som si myslel, že vonku zostanete aj nocovať,“ povedal odmerane, keď okolo neho prechádzala.
Prudko sa otočila a všetky jej pekné myšlienky na Fulmena sa rozplynuli.
„Ak sa ku mne budete aj naďalej správať tak povýšenecky, nebudem to ja, kto bude spávať vonku!“ odsekla a pobrala sa na poschodie do svojich komnát.
Tam ju už čakala Bella stojaca pri okne a nervózne vyzerajúca von. Keď začula zabuchnutie dverí, vytrašene sa obrátila.
„Och, vaše lordstvo! Taká som rada, že ste sa konečne vrátili! Veď vonku je strašná tma a mohlo sa vám niečo stať,“ horekovala a ponáhľala sa k Angele, aby jej pomohla s vyzliekaním.
„Nepochybujem, že by to mnohých v tomto dome potešilo,“ zamrmlala si Angela popod nos, ale slúžka to počula.
„Čo to hovoríte, pani moja??“ vydýchla zhrozene a rýchlo sa prežehnala. „Také veci by ste nemai vravieť, lebo privoláte nešťastie a...“
„Upokoj sa, Bella,“ usmiala sa Angela nad jej starostlivosťou. „Nič sa mi nestalo a sľubujem ti, že nabudúce sa vrátim skôr, aby si sa toľko nestrachovala.“
„Ach, viete, že ja vám nemôžem rozkazovať,“ riekla slúžka, ale vyzerala byť potešená, že do nej lady vkladá toľkú dôveru.
„A teraz ma rýchlo zobleč, som veľmi unavená,“ prikázala jej Angela s povzdychom a nechala si vyzliecť trochu špinavé bledomodré šaty. No ako sa zdá, bude musieť obmedziť tieto výlety už len kvôli tomu, aby sa nevracala domov takáto špinavá. Rýchlo sa prezliekla do nočnej košele a ľahla si do už pripravenej postele. Bella ju starostlivo poprikrývala a zhasla lampu. Potom sa potichu pobrala preč.

Angelu zobudil strašný krik a rev, ktorý sa jej ozýval v ušiach, až jej v nich zaliehalo. Prudko sa posadila a usilovne žmúrila do tmy, aby zistila koľko je hodín. Boli ešte len tri hodiny nadránom!! Chvíľu sedela nepohnuto, ale keď sa to už nedalo počúvať, vstala a pobrala sa k dverám. Zdalo sa jej, že to ide z haly. Pri dverách si však uvedomila, že chce zase vyjsť len tak v krátkej košeli a tak schmatla dlhý čipkovaný župan a len tak ledabolo si ho na jeden krát zaviazala. Potom vyšla z izby.
Pomaly kráčala po dlhej chodbe smerom k veľkému schodisku a podivný hluk a rev bol stále silnejší. Pohľad, ktorý sa jej však naskytol, keď zabočila za roh, bol taký šokujúci, až nevedomky zastala. Pod ňou v hale totiž stál jej „úžasný“ manžel podopretý nejakou ženou a čudne sa kymácal. Tamer všetci sluhovia stáli dookola a hľadeli na ten výjav, ako na nejaké dobré divadlo, ktoré už museli zažiť nespočetne veľa krát. Angele to však veľmi vtipné nepripadalo. A už vôbec nie, keď Scott zase zavrávoral a skoro spadol na zem, pričém reval, aby ho chytili.
Pochytila ju zúrivosť a ona sa naslepo vyrútila k schodom, ktoré zišla tak rýchlo, že to okolostojaci ani nestihli zaregistrovať.
Potom sa však zastavila rovno nad sotva vnímajúcim manželom a postavila sa mu do cesty, pričom vlasy jej ožarovala sviečka za ňou, takže vyzerala dosť hrozivo. Ako bohyňa pomsty.
„Čo- sa- to- tu- deje?!“ sekala slová nahnevane.
„Ale ale, kto to sem prišiel,“ zarehotal sa Scott. „Moja drahá ženuška!“
Zhlboka sa nadýchla. „Čo to má znamenať?! Toto je slušný dom a ja si neželám...“
„Ty tu na nič nemáš právo!!“ zreval a pohol sa k nej. Vyzeral naozaj hrozivo takto doriadený, ale ona sa nezľakla. Stála vztýčená pred ním. „Toto je môj dom!“
„To som už pochopila, ale po sobáši som paňou aj ja, takže mám právo...“
„Už som ti povedal, čo si o tvojich právach myslím!!“ skríkol. „Možno keď konečne budeme zdieľať jednu posteľ budeš mať aj ty nejaké privilégiá!“
Z davu okolo sa ozval pobavený smiech.
Angele vystúpila do tváre prudká červeň. „Máte jednu veľmi nepeknú vlastnosť, PANE! A to vyťahovať súkromné záležitosti na verejnosti,“ zvolala pobúrene.
„Nuž, takého ste si ma už vzali, madam,“ opäť sa zarehotal a podišiel k nej ešte bližšie. „A verte mi, že tú záležitosť okolo plnenia si manželských povinností nenechám zapadnúť prachom,“ zašepkal jej do ucha, takže to nemohol nik iný počuť. Všetci len videli, ako znervóznela a ešte viac očervenela, teda ak to vôbec bolo možné.
„Ehm...“ odkašľal si niekto za Scottom.
Angela mu nazrela ponad plece a so zdesením zbadala ženu otrasného vzhľadu. Vlasy mala nafarbené na krikľavo červeno, pery takisto výstredne namaľované, rovnako aj oči a líca. Oblečené mala strašné bordové šaty s výstrihom pomaly až po brucho a s vykúkajúcou spodničkou.
Angela vytreštila oči v nemej bezmocnosti. Vzápätí sa jej opäť zmocnila zúrivosť. Ako sa opovažuej vodiť si také ženské do domu?!
„A kto je toto?!“ zvolala zvýšeným hlasom.
Scott sa otočil a pritom sa zatackal. „Toto?? Ona sa nevolá toto. To je moja drahá Justine. Však, miláčik?“ objal ju okolo ramien.
Angela zalapala po dychu nad takou opovážlivosťou. „Chcem, aby okamžite odišla z tohto domu!“ skríkla.
„Ty tu nebudeš prikazovať...“ začal Scott výhražne, ale už nedokončil a na pol ceste sa zrútil na zem.
Angela naňho vrhla letmý pohľad. „Odneste ho hore,“ prikázala sluhom znechutene.
Okamžite ho obostúpili a opatrne vyniesli hore, akoby bol z porcelánu. Angela len neveriacky pokrútila hlavou, potom sa otočila k nevítanej návšteve. „A vám chcem povedať, že v tomto dome nie ste vítaná,“ oznámila žene tvrdo.
„Ak ma tu lord bude chcieť, vy nič nezmôžete,“ posmievala sa Justine.
„Tento dom je odteraz aj môj a keď sa porozprávam s lordom tak...“
„Tak čo?“ zasmiala sa Justine. „Jeho lordstvo mi všetko povedalo. Viem, že ste s ním ešte nespali a môžem vás ubezpečiť, že tu budem dosť často na návšteve, kým sa tak nestane.“
Angele zovrela krv v žilách. „Okamžite vypadnite z môjho domu! S takou pochybnou ženskou, ako ste vy sa nemám ďalej o čom rozprávať!“ povedala tichým výhražným hlasom.
Justine sa uškrnula. „Nie ste o nič lepšia ako ja, madam. Pamätajte na to.“
Angela sa napriahla, že jej vylepí facku, ale Justine sa iba rozosmiala a ešte stále sa smejúc odišla.
Angela útrpne privrela oči. Koľko strašných vecí v tomto dome ešte zažije?