Človek neznámy tvor

Anotace: Krátka úvaha o podstate človeka

Človek neznámy tvor

Ľudské telo sa nám javí ako sústava nesmierne zložitá. Telo človeka je zložené z rôznych druhov buniek. Každý druh buniek má milióny, možno až miliardy individuálnych jedincov. Tieto obrovské spoločenstvá sú navzájom spojené a ovlivňované chemicky. Sú zjednotené a riadené nervovým systémom. Tieto bunkové spoločenstvá majú ohromne komplikované vzťahy. Napriek tomu sa tieto spusty indivíduí chovajú ako jednotná, dokonale vyrovnaná bytosť.

Je dobre možné, že zložitosť je len zdanlivá, spôsobená nedokonalými pozorovacími metódami.

Veci v našom svete sú buď jednoduché alebo zložité. Záleží to od toho akú pozorovaciu metódu použijeme. Každá funkcionálna jednoduchosť má vždy zložitý hmotný podklad.

 Človek vzniká z jediného zárodočného objektu. Aj takto by sa mohla nazvať prvá oplodnená bunka.

V jedinej nepatrne malej bunke je uložený celý dokonalý, nekonečne zložitý program na tvorbu nového jedinca. Tento komplikovaný program riadi a do najmenších detailov určuje čo má každá jednotlivá bunka robiť, ako sa má chovať na akú formu sa má zmeniť a ktorým kvalitatívnym smerom sa má uberať jej ďalšie neustále delenie. Každá jedna novovzniknutá bunka dostane s prvej bunky jednoznačný a jedinečný program ako sa má deliť. Bunka musí už popredu poznať program čím sa pri ďalšom delení stane a čo je konečným cieľom jej delenia, akú úlohu má v tele novej bytosti plniť.

Orgány tela sa tvoria metódami nezvyklými pre pochopenie zjednodušujúcim ľudským myslením.

Orgány tela nie sú len nejakým náhodným nahromadením buniek. Bunky majú prísnu hierarchiu. Človek je zložený z buniek ako dom s tehál. Je to akoby sa dom vytvoril s jedinej tehly ktorá ďalšie tehly sama vyrába. Tieto tehly nečakajú na plány architekta ani na murárov. Samy sa riadia do potrebných tvarov aby stavali steny budúceho domu. Samy sa menia na to čoho je pri stavbe domu treba. Na krytinu strechy, na sklené tabule okien, alebo trebárs na vodu pre kúpeľňu.

Orgány novej bytosti vznikajú tak zázračným spôsobom aké sa pripisujú vílam z rozprávok.

Ako už bolo povedané, bunky vytvárajúce orgány musia poznať plán budúcej stavby. Z látok obsiahnutých v krvnej plazme matky skladajú nielen stavebnú hmotu ale aj pracovníkov.

Metódy používané vznikajúcim organizmom nie sú tak jednoduché ako naše, zdajú sa nám ako cudzie. Naše jednostranne zamerané myslenie sa nevyzná v intraorganickom svete. Náš rozum je založený na zdanlivej jednoduchosti kozmického vesmíru ale nechápe zložitosť vnútorných mechanizmov živých bytostí. Stále nedokážeme komplexne pochopiť spôsob organizácie svojho tela. Dosial sú pre nás nejasné spôsoby vyživovania alebo nervovej a duševnej činnosti.

Zákony mechaniky, fyziky aj chémie sa dajú upotrebiť pre mŕtvu hmotu, pre živé bytosti, zvlášť pre človeka, platia len čiastočne alebo vôbec nie.

Detinské fyzikálne alebo chemické definovanie človeka, ktorým ešte aj dnes verí mnoho fyziológov s lekárov je nutné opustiť a zavrhnúť ako scestné.

Anglický astronóm Jeans (žil na začiatku dvadsiateho storočia) tvrdil, že Boh stvoriteľ hviezdneho vesmíru bol matematik. Ak je to tak, v tom prípade hmotný svet a živé bytosti aj človek boli stvorené rôznymi bohmi.

Tieto úvahy sú v podstate naivné tak isto aj naše znalosti ľudského tela sú napriek pokroku stále nedokonalé a neúplné. Ani dnes napriek obrovskému pokroku vedy a techniky nie je jasné čo v skutočnosti živá ľudská bytosť predstavuje aká je jeho skutočná konštitúcia.

Napriek všetkému pokroku človek ako celok je ešte stále terra inkognita.