Načo...

Anotace: ... čítať úvahy?

Najmocnejšie slovo na svete, slovo ktoré dokázalo (v konečnom dôsledku) vybudovať svet tak, ako ho poznáme.
Je zakódované v génoch každého jedného tvora s akým sme sa doposiaľ stretli. (tým chcem povedať že –pokiaľ veríte v mimozemský život- na iných planétach to mohlo dopadnúť všetko celkom inak)
Všetci od obyčajného jednobunkovca, až po človeka, sme lenivý. Ale nám zaťažko si to pripustiť. Pokiaľ necítime potrebu, nepohneme ani bunkou a niekedy sme dokonca lenivý natoľko, že sa nepohneme ani keď tú potrebu cítime.
Medvede sa ukladajú na zimný spánok, veď načo by boli cez nepríjemnú (až smrtiacu) zimu pri zmysloch, keď môžu pochrapkávať v brlohoch. Hady rovnako nevynakladajú zbytočnú energiu na blbosti. Vlaste všetky zvieratká keď nemusia, tak nič nerobia.
Lenže my ľudia sme sa vďaka lenivosti dostali až sem, do doby počítačov. (Lebo vážený, toto síce je doba atómovej energie, laserových operácií, lietania do vesmíru, plastov alebo amerických filmov, ale v PRVOM rade to je doba počítačov.) Na začiatku bol človek a toho už nebavilo poslušne hopkať za mamutmi a čakať, či budú taký hlúpi aby skočili práve do nastraženej pasce. Rád by mal viac za menej námahy a tak človek začal prosiť bohov o pomoc pri love. Prostredníctvom jaskynných malieb.
Lenže človek je tvor večne nespokojný a začal dávať na plecia bohov stále viac a viac túžob, stále zložitejších a zložitejších a tak nejako prešiel od obrázkov k obrázkovému písmu, od neho k písmu klinovému a nakoniec ku gréckej abecede, ktorá bola omnoho jednoduchšia než všetky doteraz používané abecedy a jej ovládanie bolo jednoduchšie (opäť lenivosť). Človeku sa nechcelo vláčiť s bremenami a tak vymyslel koleso, ktoré mu celé to lopotenie uľahčilo. Z kolesa ozubené kolesá do mlynov – človek už nemusel presedieť hodiny pri žarnovoch a mlieť múku. Od teraz to robili rieky, od 13. storočia hnal mlyny aj vietor a nakoniec elektrina.
No ľudské potreby sú omnoho zložitejšie než si často pripúšťame a s potrebou pohodlne sa dostať k jedlu sa nič neskončilo, paradoxne sa všetko začalo. Človek chce aj zabíjať, ale ako to urobiť čo najpohodlnejšie? Kain umlátil Ábela kameňom, no pouvažujte ako dlho mu to muselo trvať a koľko sa pri tom namakal. Tak sme vynašli luky, bronzové zbrane, železné zbrane a keď aj tie skončili v starom železe, nahradil ich pušný prach a nakoniec atómová bomba. Atómová bomba má veľkosť tej Kainovej skaly, lenže behom chvíle zabije desaťtisíce ľudí namiesto jedného. Lenivosť nás dostala sem... ale vráťme sa k tomu písmu, lebo písmo je pre nás psavcov zvlášť dôležité.
Prepisovanie kníh bola vec zložitá a zdĺhavá, tak sa radostne prešlo ku kníhtlači, ktorá už nebola ani zložitá, ani zdĺhavá. Lenže knihy často potrebujú k pochopeniu obsahu značnú dávku inteligencie – pokiaľ sa nám inteligencie nedostáva v nadpriemerných množstvách, musíme ju doplniť usilovnosťou a sústredením a to je ten Káinov kameň úrazu: žiadate od ľudí úsilie? Ha-ha.
Takže prišiel bulvár, telka a nakoniec aj sám veľký internet – tri média tlmiace potrebu čítať knihy. Človek už nemusí hľadať ponaučenia do života v múdrych knihách, stačí skočiť na google. Nemusí hľadať v rôznych encyklopédiách, skočí na wikipediu.
Je to jednoduchšie.
Lenže, tu sa vývoj nekončí. Tu sa len práve dnes nachádza a možno zajtra budete v NAY, alebo v Tescu môcť kúpiť zľavený „čítač myšlienok“ a na stránky pokryté čiernymi hieroglyfmi v tvrdej väzbe, ktoré sa budú povaľovať na povalách sa načisto zabudne. Načo platiť za knihy, keď všetko je na nete? Načo čítať Harryho Pottera, keď si ho môžeme pozrieť? Veď načo čítať dakoho myšlienky po starom, keď sa dajú čítať po novom? Načo ísť peši keď sa dá autobusom? Načo hneď, keď sa to dá odložiť? Načo čítať úvahy, keď aj tak sa nám nechce uvažovať?
Lenivosť nás posúva vpred. Nebude to skvelé, keď technika konečne dosiahne svoj vrchol my budeme žiť v nekonečnom blahobyte, rozvalený na sedačke s on-line „čítačom myšlienok“ na hlave a našou jedinou starosťou bude, ako dožiť zvyšok života v čo najväčšej zábave, zatiaľ čo nás bude obskakovať desiatka bezchybne fungujúcich robotov? A práca? Prežitok, všetku prácu predsa vykonávajú stroje.
Takto zmiznú aj peniaze a ľudstvo bude konečne na vrchole vlastnej existencie... Lákavá predstava, že? Ak aj bude mať dáke chyby, ľudia ich istotne vychytajú.
Lenže, to naše „načo?“ má aj tienisté stránky. Hľa, postoj mojej kamarátky: „a viem ze aj to je na svete, ale pokial mozno sa takym veciam vyhybam, lebo mi to len a len kazi naladu“.
Žiadate od ľudí úsilie? Ha-ha!
A toto je ten Kainov kameň úrazu, toto je dôvod prečo s rozumnými a podnetnými úvahami súhlasia všetci čo ich čítajú. Ono tí ľudia, ktorým to je všetko ukradnuté, tak tí úvahy nečítajú.
Úvahy o láske, spoločnosti, človeku, prírode, slušnosti, sexe, samote, spoločnosti, smrti, znovuzrodení, politike, šťastí, morálke, svedomí, inteligencii, poznaní, minulosti, poverách, tradíciách ,budúcnosti, rodine, zákone, existencii, úprimnosti, živote, vesmíre a o všetkom. Ani túto úvahu o úvahách.

Takže uvažujem, načo sú nám úvahy???