hľadeli sme si do očí
v žiare malého plamienka
sviečky
a nádeje
na krajšie spoločné chvíle
vonku padal sneh
a túlavé mačky
škrabali na dvere
nemo sme si odpili
z pohárov vína
uložil si si hlavu
na moje kolená
a nebolo čo viac povedať
plamienky nádeje
sa zväčšili na oheň
ktorý spálil všetky pochybnosti
a všetky hádky
uložil si si hlavu
na moje kolená
obaja sme vedeli
že sme na správnom mieste
klasa.
19.10.2013 20:30:52 | Lagedama
Tri nie sú. :-)
Slovo "svoju" (2x) sa mi zdá trochu nadbytočné. Tiež "nám" vo verši "škrabali nám na dvere". A v poslednej strofe máš 2x "sme".
Slovenčina je taká, keď píšeš v prvej osobe, ťažko sa toho zbavíš. :-)
19.10.2013 13:58:26 | nebech