Balada

Prišla tak, ako sa prichádza,
tak, ako inokedy,
vôbec netušila,
že prišla naposledy.

Sedela tak ako sedáva,
vo väčšine kaviarní,
pamätám si už,
iba jej žiariace oči.

Odišla tak, ako sa odchádza,
s úsmevom na perách
a so slovami: "Zajtr ma čakaj zas.",
a všetko bolo ako predtým,
ako inokedy.
Ako vždy...a predsa to bolo naposledy.

Nočné ticho preťal ostrý zvuk,
ešte začula škripot bŕzd,
tupý úder...
tma, tvár bez sĺz.

Ležala ako keby spala,
ako pred tým tisíckrát,
tentokrát
sa už nezobudí viac.

Prichádzajú ďalšie dni,
ako inokedy,
pre každého jeden z nich,
príde naposledy...