Na lavičke pod rozkvitnutou vŕbou
mi so slzami v očiach
kladieš nepríjemné otázky
(ach, aké romantické, aké ženské):
prečo som tu,
prečo som s tebou.
V hlave mám veľa pravdivých
odpovedí,
no vyslovím iba jednu.
Lepšie je mať nepriateľa na očiach,
než za chrbtom...
aby to zase nebylo, že dávám, jenom když je dáváno mně... ale vrána k vráně sedá a něco na tom fakt je.)
18.04.2013 21:18:26 | Lagedama