Dlhá, o ničom, skoro existencionálna

je čas
kedy nedocenení básnici
píšu svoje existencionálne verše
plné hlbokomyseľných úvah
či to má ešte nejaký zmysel
no nikdy tým nemyslia
svoje písanie
aj keď sa tvária
akoby hádzali perly sviniam

popiči povedalo by moje pubertálne dieťa
keby som také mal
nechápem kde mladí
chodia na tie vulgarizmy
my naturalizovaní zvolenčania
sme vraveli iba nevinné
basomasoňanďalóm

je skoro ráno
ty si zalezená so svojím novým klokanom
a všetci tvoji bývalí prikyvujeme
vyspi sa s ním
je to ešte väčší magor ako my
a všetky tvoje deti krútia hlavami
nespi s ním
je to ešte väčší debo
ako všetci tvoji bývalí

žijem tým obrazom
keď obklopený dymom z cigariet
prázdnymi pohármi
starými kúskami pizze v papierových krabiciach
žmúrim oči do monitora
a vyklepávam to zásadné

MÁ TO EŠTE NEJAKÝ ZMYSEL?

fakt sme tým mysleli že panenka mária si to rozdáva s okrídleným