Nočný pútnik

Nočný vzduch pláva nad horami,
Svietia doň ďaleké lampáše,
Ticho tak stále a počuteľné,
Pútnik si šaty opáše.

Neputuje často krajinou nočnou,
Aj keď čaro svoje určite má.
Väčšinou spí spánkom ľahkým,
Len dnes je noc akási neprajná.

S bázňou hlavu zdvihne k nebu,
Veľkému Neznámemu sa pokloní,
Tak ďakuje za drobné svetlá na Zemi,
Aj keď zavše od nich cesty odkloní.

Ľahký krok a veselá myseľ,
Sprevádzajú dňami pútnika.
Noc však iné pravidlá má,
A i úzkosť bytie preniká.

Zelený i dlhoveký pútnik
Zvádza boj s nočnou krajinou,
A bude, kým fantáziu má,
Vytvárať príbehy vždy s novou podstatou.

Cenu má preto nesmiernu,
Každá púť naplno prežitá,
Lebo to, čo človeka človek nenaučí,
To ho naučí sama príroda.