Pútnik noci

Zostal zo mňa pútnik noci,
ktorý myšlienky, ako hviezdy stráca
sediac hľadím do mesiaca
ticho má ma v moci.

Noc sa do mňa vpíja, noc ma ľaká,
keď kráčam k rodnému mestu, kraju
posledné minúty na mince sa premieňajú
stále tá istá, stále taká.

Kam môžem skloniť svoje čelo
oči unavené mi skáču
nezbadáš kvapky môjho plaču,
keď srdce bolí, ako nebolelo.

Kladiem na srdce päsť
rozbijem škrupinu
chystajte víno, hostinu
stratený syn prichádza z ciest.

Prečo nepočuť srdca tón?
Láska, ako riečna vlna
bola dravá, vriaca nehy plná
dnes ruší harmóniu  práve on.

Zastal zo mňa pútnik noci,
ktorý myšlienky, ako hviezdy stráca
sediac hľadím do mesiaca,
niet rady, niet pomoci.