Mladoláska

Láska, čo ešte klamať nevie

čerstvá ako lúčne kvety 

v jemných rukách

ešte sa nepriučila zraneniam či váhe slov,

všetko je len okamih,

ktorý sa rozprskne v smiechu.

 

Dlane sú si cudzie,

no horia dotykom,

každý pohľad je prvý,

plný vzrušujúceho neznámeho,

slnko v duši náhle rozžiari

všetky tmavé kúty.

 

Svet bol vtedy ešte malý,

len tvoj a môj,

všetko vonia inak,

keď sme si blízko,

chcem sa ťa napiť

plným dúškom

utopiť sa v čiernej farbe

tvojich šedivých vlasov,

čas nemá hranice,

len stúpa, stúpa

v tepavom rytme krokov v daždi.

 

A možno to nevydrží,

možno sa to všetko stratí...

Ale teraz? Teraz je tu, je naša

a nesie v sebe celú večnosť,

mojich predkov

a tých tvojich,

v jednom jedinom nádychu.