Medúza

Medúza

Tanec lásky

V tom závoji mäkkom, mizne realita,
fontána času, v hlbinách sa mení.
V tichu rastie dávna priorita,
čisté srdce vo vodách pramení.

Jej krása smrtiaci je klam,
keď prúd ju jemne unáša.
Náš posledný chrám
osudová, chladná krása.

Jej žiara chladná, omamná,
do hlbín duše volá bez slov.
V jej náručí večnosť záhadná,
túžba v nej nájde padlých anjelov.

Plávam unášaný v jej moci,
pokoja vody, jemnú čiaru.
V zabudnutí, v magickej noci,
strácam sa v obryse jej tvaru.

V chladnom prúde, bezbranný,
sa oddávam jej temnej vôli.
Zrak stuhne v pohľade zoslabený,
v náručí krásy nájdem pokoj, čo nebolí.

Jej chladný dotyk, večná spona,
kde svetlo hasne, mizne.
Hlboké ticho, morská ozvena
a smrť, sľubuje, že žiaľ zmizne.