spomienka na dotyk

Rana v srdci

nie je fyzické miesto,

je to utekajúci čas

otvorí sa vždy, keď august

zabudne na mňa dýchať

mám soľ na koži,

spomienku na dotyk,

v auguste sme nemysleli

na odklon z kolají,

ale tvoj vlak sa pomaly rútil

mimo vytýčenú trasu.

 

A naša láska bolela len tak nežne,

ako keď sa slnko večer prepadá

za obzor

nik si nevšimne okamih,

keď zmizne

august voňal

zanechal mi

plné ruky prázdna

broskyňový vzduch,

ktorý sa už nedá zjesť,

môžeme si ho

už len zapamätať

a tá rana je hlboká,

lebo v nej býva leto

verný obraz

tvoje vlhké telo

z vlasov ti padá inovať

snažím sa v nej okúpať

zostávam v jej strede,

splývam s tým, čo bolo

a predstavujem si,

čo by mohlo byť

keby opačne

otvoria sa dvere

studený vzduch

.....

...

..

.