zvláštnoláska

Láska je zvláštna 

a trochu pomalá

ako rieka v podvečer,

keď už nikam neponáhľa vodu

a my sa jej dotýkame

našimi spoločnými tieňmi.

 

Na hladine plávajú

červené ruže z plastu

príliš dokonalé na umieranie,

odsúdené na večnosť spomienok

chcem veriť,

že aj my vydržíme tak dlho.

 

A ja sa tak trochu bojím

prvých motýľov,

ich krídla sú pre mňa

príliš vzácne

majú váhu

celého môjho srdca.

 

Niekedy si

len tak pre seba

predstavujem, že zmiznem

v modrosti jazera tvojich očí

som obloha

odrážam v tebe túžby

nášho sveta.

 

Láska je zvláštna

čím je krehkejšia,

tým viac pripomína

večnosť.