túlam sa
pomedzi nemé tváre
tohto nemého sveta
potkýnam
o nesplnené sny
okoloidúcich
tak veľmi chcú
žiť
a tak veľmi
sa im to nedarí
vidím v očiach strach
a neustále naprávanie sa
vo mne vzbudzuje dojem
že zabudli kto sú
úsmev nevidieť
nepoznajú
zmizol niekde medzi dňami
z minúty na minútu
niekedy dúfam
že zabudnem
na tie obrazy
a budem si žiť
svoje vlastné dni
bez ochranného plášťa
krásné momenty*
20.12.2012 09:03:57 | chci_uverit
Pekná s hlhokou myšlienkou.
28.11.2012 10:26:48 | Robin Marnolli
možná moc tlačí na pilu...
22.11.2012 08:50:07 | enigman