Keď slnko osvieti tvár

túlam sa
pomedzi nemé tváre
tohto nemého sveta
potkýnam
o nesplnené sny
okoloidúcich
tak veľmi chcú
žiť
a tak veľmi
sa im to nedarí

vidím v očiach strach
a neustále naprávanie sa
vo mne vzbudzuje dojem
že zabudli kto sú

úsmev nevidieť
nepoznajú
zmizol niekde medzi dňami
z minúty na minútu

niekedy dúfam
že zabudnem
na tie obrazy
a budem si žiť
svoje vlastné dni
bez ochranného plášťa