štvrtého desiaty dvetisíc trinásť

stojím v strede námestia
holuby odo mňa utekajú
aj keď im hádžem chutné rožky

v ruke držím pohár od kávy
plný fernetu

krútim sa v rytme kostolných zvonov
a kričím celému svetu do ucha
že mi je z neho zle



doplním si pohár
hodím holubom posledný kúsok
zatancujem posledný tanec
okoloidúcich pozdravím krivým úsmevom
a vystrčeným prostredníkom

svet sa mi začal krútiť rýchlejšie
ako im

a už nikdy nespomalil