Konečná č. 25

nevidela som si ďaleko od nosa
rozbité okuliare ležali vedľa mňa

ruky mi bledli
modreli
fialoveli
a zas bledli

a tak dookola

ďakovala som neznámemu božstvu
že nevidím si tvár

zobudila som sa o tretej na obed
takto
vydrbaná z knihy života
hneď z prvej strany

kompas sa zbláznil
a cestu mi neukázal

ostala som bledá
modrá
fialová
a zas bledá
niekde

niekde na konečnej