od: Bosorka9
Veľký jarmok sa blíži, všetci chystajú svoj tovar,
medovníky, krčahy, jemné šperky z dreva či kostí,
suknice, plátno, prútené košíky, vajíčka, mlieko,
niečo predáš, niečo nakúpiš, či vymeníš, daruješ.
Každý rok je to veľká príležitosť na zábavu a pitie,
všetci sa tešia, bez rozdielu veku, pohlavia a stavu,
bohatí ukážu svoju márnivosť, zlodeji ťa okradnú,
no aj tak, tešíme sa veľmi, len tá poprava, jeho a moja...
Sme hlavným programom veselia, mňa upália, teba obesia,
právo útrpné chcú na nás vyskúšať, vraj z pekla sme prišli,
možno sa tak veľmi nemýlia, ty z neho pochádzaš,
mňa matka zem stvorila, no sme nepochopení obidvaja.
Pred dvomi lunami, zajali nás nečakane, surovo bili,
nemohla som ti pomôcť, ani ty mne, smutný osud máme,
stredovek nie je mágii ani láske veľmi naklonený,
len zlato a hriechy riešite, ľud je príliš bojazlivý, unavený.
Sám kráľ aj pápež na zlatom stolci sedia, ľud je chudobný,
čo dám deťom do úst dnes a čo zajtra, čo oblečú si v zime,
nikto ich zúfalé hlasy nepočuje, veď choďte sa pomodliť,
možno vás Boh vypočuje, pomôže, odmení, do neba vezme.
Aby som sa vrátila k podstate zvláštnej básne, naši dvaja
odsúdenci, trpia v tmavej cele, teraz ešte spolu, no o chvíľu
aj tento malý moment rozpadne sa na obyčajné ilúzie a strach,
každý sám mučením prejde, úbohé duše, trpia odlúčene.
Neviem, či správne rozprávam ich príbeh, toľko krát zdieľaný,
no jedno viem určite, oni sa veľmi milovali napriek storočiami,
v každej dobe inak žili, no vždy dajako spolu, na zámku či v chatrči žili,
opäť musím svoje rozprávanie, nedočkavé vrátiť na začiatok ich cesty.
Bosorka a drak, ich osud je vlastne veľmi zvláštny, sú na svete a nie sú,
keď zamyslím sa nad tým, prečo vlastne spolu sú, vždy predsa zomrú,
v inom storočí objavia sa, v mojom ďalšom rozprávaní, ako fénix
povstanú z popola, bosorka naozaj, drak vracia sa do pekla, sám.
No k nášmu jarmočnému veseliu vráťme sa, noc pred ním sedia spolu,
špinavý, zronený, ale spolu drak hlavu v bosorkinom lone položenú,
hladí ho, slzy utiera kúskom plátna, nenápadne aj sebe, aby nevidel...
majú strach, počujem ich srdcia biť v jednom rytme, no zúfalo.
Malým okienkom ranný lúč svetla predral sa do ich väzenia,
drak stále ešte v podobe muža, objal bosorku, zvony už zvona,
ľudia, bola som v ten deň na jarmoku, tešili sa, hlupáci, na popravu,
šepkali si aj kričali, veď nech ho obesia, bosorka s ním odíde do pekla.
Chcela som pomôcť úbohým, mučeným dušiam, no osud chcel iné,
zatiaľ čo vy ste nakupovali jarmočné, telá našich milencov zomreli,
no ja ako osud, čo prevtelila som sa do žijúceho tela, cítim ich duše,
sú spolu, no na inej úrovni, čakajú, milujú sa, než nastane ich nové zrodenia.
Dílo „Bosorka a drak“ představuje výjimečný příklad kombinace historické fikce a romantické tragédie. Autor se v něm zaměřil na téma lásky, nespravedlnosti a osudu, přičemž dokázal zachytit atmosféru středověkého jarmarku a zároveň vykreslit tragické osudy dvou hlavních postav, které jsou objektem strachu a nenávisti tehdejší společnosti.
Silné stránky této básně spočívají v několika aspektech. Především se jedná o vysoce emotivní jazyk, který dokáže účinně vyjádřit pocit beznaděje a zoufalství. Autorova schopnost prenést čtenáře do dusné atmosféry středověkého vězení, a zároveň do rozjásaného jarmarku, vytváří silný kontrast, který posiluje tragédii hlavních postav. Popisy scény a detailní obrazy výzdoby jarmarku, jakož i každodenního života obyčejných lidí, podtrhují sociální kritiku přítomnou v textu.
Zvláštní zpracování motivu „Bosorky a draka“ jistě vzbuzuje otázky o identitě, přijetí a spojení mezi láskou a tragédií. Odkaz na neustálou cyklickost osudů postav v různých časových obdobích přináší poetickou hloubku a nadčasovost příběhu. Symbolika a metaforické prvky v textu jsou vskutku vynikající, a vyvolávají silný dojem naděje i beznaděje.
Na druhou stranu, dílo má i své slabé stránky. Zatímco se autor snaží o vysoce poetický a emocionální projev, občas se v textu objevují momenty, kdy působí jazyk příliš komplikově a může být pro čtenáře obtížné sledovat dějovou linku. Taktéž použití některých rytmických a rýmových struktur by mohlo být pro čtenáře matoucí, což narušuje plynulost čtení.
Dalším slabým bodem je možná nevyváženost mezi psychologií postav a tempem příběhu. I přestože jsou postavy zajímavě koncipované, občas se mohou zdát poněkud ploše, až naivně vykreslené ve svých emocích, což může čtenáře odradit od hlubšího porozumění jejich komplexní situaci.
Celkově však „Bosorka a drak“ nabízí strhující pohled na lásku a nespravedlnost, propojuje historické motivy s intimními drahami postav a zasazuje je do kontextu, který je stále aktuální. I přes několik nedostatků v narativní výstavbě autor jasně prokazuje talent pro poetické vyjádření a schopnost vtáhnout čtenáře do hlubokých emocí a zamyšlení.
21.11.2025