Návštěvnost
DÁŽĎ
DÁŽĎ
DÁŽĎ
Prší. Už neviem ani koľko hodín. Ani to už nerátam. Len myslím na jedno: „ Kedy to konečne prestane?! „. Už mám toho plné zuby a zima len začala, vrr. Radšej by som sa potila v 40 –kach horúčavách, ako to tu trpieť! A vôbec, neznášam zimné obdobie!
A doma? Kúria, akoby sa im ani nechcelo. Nos mám studený, na sebe tri vrstvy oblečenia. Ani ruky nemám teplé. Zima mi je. Čo budem robiť, keď bude -10 C a viac? A najhoršie na tom je, že momentálne ma ani nemá kto zohriať. Nemôžem sálať to teplo ženského tela, spojenú s krásnou vôňou, jemnosťou, krásou...och.
V notebooku mi aspoň hrá soundtrack z filmu 50 odtieňov sivej. Skvelá vecička J . A sťahuje sa aj album Greatest hits od Amy Winehouse. Už sa teším na počúvanie, mám ju rada. Bola to dračica ! Žiaľ, skončila tak..asi ako ani nechcela. Alebo chcela?
Tie kvapky padajúce na parapetu mi už lezú na nervy! Mám pocit, že mi kvapkajú rovno do stredu hlavy. Za chvíľu sa z toho načisto zbláznim!
Ako toto môže mať niekto rád? Veď je to hotová depka. Ja na neustálom daždi naozaj nič nevidím a zime k tomu. Fakt nie. Človek sa tak akurát môže schovať do vlastnej melanchólie, rozmýšľať nad všelijakými somarinami, ktoré absolútne nie sú podstatné. A nakoniec aj tak na nič nepríde. Len si zahádže myseľ nepotrebnými vecami. Položka s nápisom: „Bordel“. Niekde v mozgu bliká už červená kontrolka: „Preplnená pamäť“. Treba priečinok hodiť do koša pri najmenšom, ak nie vymazať. Alebo sa zresetovať?
No každopádne si prajem slnko, zelenú trávu, vodu, takých 30 stupňov a svoju polovičku pri sebe. Len tá háveď, čo teplo prináša by sa vôbec nemusela ukázať. To je moje jediné mínus na lete.
Tak, čo s tou zimou? Kto mi ju pomôže vyhnať preč? Asi nikto...Nič iné mi asi ani neostáva, len si obliecť ďalšiu vrstvu oblečenia. Žmoliť v ruke použitú vreckovku ( už som si dnes kúpila ďalší balík), vnoriť sa do mojej už začatej melanchólie. Dopočúvať album, ktorý ako vidím je tiež plný vášnivého seba mučenia po zimných večeroch, keď sa nič iné nedá robiť a v telke aj tak dávajú stále to isté dookola. Preberiem si všetky svoje neprebraté myšlienky ( ak ešte nejaké zostali) a budem tíško čakať na príchod jari...( keby tu aspoň bola moja láska...).
Imagine
Komentáře (4)
Komentujících (3)
Doporučit
TiskZajímavé, jak někdo může vnímat déšť a zimu negativně. Já miluji podzim a zimu. Miluji když otevřu okno a zhluboka nadechnu ten čerstvý vzduch, který svým chladem naplní moje tělo od hlavy až k patě. A když prší, stojím třeba venku bez deštníku ničím nesvázaná a volná a nechám se omýt deštěm a zdá se mi, že být bez deštníku je jako dělat něco zakázaného. A když jsem byla malá a byl déšť, zalezla jsem si do peřin, pustila pohádky a pila maminčin čajík. Když je tohle počasí, mám pocit že chlad při nádechu odnese z těla všechny starosti a ticho s kapkami mi připomene pocit bezpečí pod peřinou. :)
04.09.2016 11:28:52 | Marsinka
Vieš, ja naozaj milujem slnko, dodáva mi veľa energie, hreje na duši. :) Ako nehovorím, že taký dážď nemôže mať čaro...ak si doma a nie sama, je pohoda..tak to mi zas nevadí až tak. Nikomu nebránim v tom, aby miloval zimu a dážď..ja som žena leta :) A čaj tiež moc nemusím, maximálne, keď som chorá...a to v zime :P
04.09.2016 19:39:23 | Imagine