Balada o láske...

Bezvládne telo padnuté na zemi,
bolesťou sklúčené s vráskami na tvári.
V tmavej uličke pod oknom komory,
otvára ústa,snáď niečo hovorí:

"Nestihla som ti pravdu povedať,
že už dávno začala som ťa milovať,
no teraz ležím tu medzi krysami,
v strachu pred smrťou,špinavá od hlavy.

Prepáč mi,musela som to urobiť
a teraz začínam pomaly hniť,
je to môj trest za moju lásku k tebe,
zatváram oči,už sa mi drieme..."

Krvavá čepeľ na zemi cinkoce,
svetlo na motorke v diaľke blikoce.

Našiel ju,keď už večne spala.
List na rozlúčku vo vrecku nechala,
Plakal v tej búrke a kľačal pri nej,
pri jeho láske tajnej jedinej...