Opäť

Anotace: len tak

Sbírka: Bez cukru

 

Sedím na lavičke s Maťom,

zarasteným a smradľavým.

Okupuje cudziu chatku,

(Moju, tiež som ju okupoval.)

keďže je bez roboty.

 

Z tej poslednej ho vyrazili pred šestnástimi rokmi.

Chľastá stále.

 

Do bezzubých úst tlačí moju bagetu,

ja do svojich bezzubých jeho víno.

 

Čochvíľa nevieme, kto z nás je kto,

rovnako nedojedení, rovnako nedopití,

smejeme sa okoloidúcim,

mračíme sa na nich.

 

Dôležití, ktorí ani len netušia,

že o nich vieme absolútne hovno...

 

Biele holubice, symboly mieru,

sa do krvi poruvali o poslednú omrvinku.