prázdna čierna skrinka

keď si nádej
sama vykopala hrob
zasypala sa
a ešte si aj posadila čerstvé kvety
pochopila som
že na ňu sa spoliehať nemôžem

zmocnila sa ma úzkosť
škriabala som steny
vlastného vnútra
až do krvavých prstov
a vlastnou krvou
som písala závet
pre budúce generácie
našich nenarodených detí

že neostalo nič
čo by im patrilo

že neostali sme
už vlastne ani my