Anotace: len tak
Sbírka: Bez cukru
Neha z nás padá ako lupiny z neumytej hlavy,
zostala iba zvieracia túžba utopiť samotu,
striasť zo seba všetko, čím sme boli,
obnažiť sa až na obhryzené duše.
Bojím sa, že keď sa ma dotkneš,
z popraskaných kostí vyskočí špik
a roztancuje kankán na vŕzgajúcom stole
medzi bielymi linkami prechodu pre utekajúcich.
Nasrať na pocity, čo nás privádzajú do šialenstva,
cerím zuby na tiene, za ktorými sa blížiš.
Tak veľmi nám chýba dotyk,
že by sme za objatie diablovi upísali všetko...
20.08.2014 19:03:56 Frr
Z téhle Tvé vynikající hlubinné.. mě zamrazilo..souzněn až z míchy..pravdivé a zároveň tak "mihotavé" ako pohadzaná naša slavnostna bielizeň po perách múri nášho smutku..
VĎAKA... :-D
20.08.2014 15:40:48 Pamína
Ach... musel jsi to zažít, je to pravdivé až na dřeň. Bohužel...
Takhle má vypadat poezie.
20.08.2014 11:21:05 uživatel smazán
Tvoje texty jsou mi hrozně moc blízké. Už první řádek je skvělý a ten konec..fakt dobré