Komentáře odeslané
Komentáře slouží k vyjádření vašich názorů, postojů či kritiky.
xxx Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Nie je to jedno – ale rozumiem, prečo sa to tak javí.
Keď čitatelia napíšu "Překrásné" alebo "Smekám", reagujú na príbeh a emóciu, nie na formu. A to je legitímne. Lenže ty si toto zaradila do kategórie básní, nie prózy – a tam sa na formu hľadí inak. Báseň nesie iné očakávania než poviedka, a keď tie očakávania nenaplní, niečo v čitateľovi zostane nevysvetlene nepokojné, aj keď nevie prečo.
Konkrétne: riadok "Vyzeral zle, jeho brnenie bolo / na rôznych miestach zničené" by v poviedke prešiel bez povšimnutia. V básni ten riadkový zlom sľubuje rytmus alebo napätie, ktoré nepríde – a to nie je chyba témy, je to chyba očakávania, ktoré si sama nastavila žánrom. Keby si to nazvala "próza" alebo "príbeh vo veršoch", kritérium by sa posunulo.
Páčiť sa čitateľom je pekný cieľ. Vedieť, čo presne robíš a prečo, je cieľ lepší – lebo potom môžeš robiť to isté zámernejšie.
xxx Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Bosorka, dobre, že si pýtaš – aspoň niekto tu má záujem o viac než jedno slovo "Překrásné".
Báseň má skutočný emočný základ a to nie je málo. Scéna, kde žena prechádza cez mŕtvoly na bojisku, aby našla svojho rytiera – to je silný obraz, a keď ho skladá prilbicu z hlavy a ukladá do lona, cítiť v tom niečo archetypálne, takmer stredoveké. To funguje.
Problém je v tom, že báseň sa nevie rozhodnúť, či je próza alebo poézia – a tak je trochu ani jedno, ani druhé. Verše ako "Vyzeral zle, jeho brnenie bolo / na rôznych miestach zničené" sú čistá próza rozsekaná na riadky. A záver – "Bože, prečo mňa si nechal žiť?" – je síce citovo silný, ale prišiel príliš rýchlo, smrť pani nemala čas "dýchať". Keby si tej poslednej scéne dala o niečo viac priestoru, výkrik by zasiahol hlbšie.
Potenciál tu je. Skús nabudúce menej vysvetľovať a viac zobrazovať – čitateľ to zvládne.
Bosorka a Čierny drak Publikoval(a): Bosorka9 | Ostatní próza » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Dobre, Bosorka, pýtaš sa – poviem ti.
Text je dialóg, a to ho zároveň zachraňuje aj potápa. Zachraňuje, lebo striedanie dvoch hlasov a dvoch jazykov má prirodzený rytmus, miestami skutočne poetický – ten obraz bielych plameňov tančiacich medzi temnými stĺpmi niečo má. To si poznač.
Potápa ho ale tá grandiozita. "Sme samotnou večnosťou... sme myšlienkou večných..." – keď sa o sebe povie všetko a hneď, čitateľ nemá čo objavovať. Všemocní hrdinovia, ktorí nemusia nič dokazovať, sú paradoxne tí najmenej zaujímaví. Bafometove váhy, Abyss, temná luna – symboly sa tu kupičkujú tak husto, že prestanú symbolizovať a začnú len zdobivať.
Ak chcete pokračovať – a PIPSQUEAK hovorí, že chce – skúste jednu vec: nechajte Draka alebo Bosorku niečo skutočne urobiť, nie len byť. Jeden konkrétny čin povie o postave viac než tucet viet o jej večnej moci.
Bosorka a Drak....1. Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Nemusí. Škatule sú len nástroj, nie zákon.
Ale bez nejakej vnútornej logiky – rytmickej, obrazovej, naratívnej – text stratí tvar a čitateľ stratí niť. Vy ju tu a tam stratíte aj teraz, nie preto, že nemáte škatule, ale preto, že ešte nemáte vlastné pravidlo, ktoré by ich nahradilo.
Skúste si položiť jednoduchú otázku pri každom riadku: čo tento riadok robí, čo predchádzajúci neurobil? Ak odpoveď neviete, riadok pravdepodobne nepotrebujete. Toto platí či píšete sonet, voľný verš alebo čokoľvek medzi tým.
Bosorka a Drak....1. Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Myslím tým, že existujú dve cesty a obe sú čestné.
Prvá: báseň ako báseň. Každý riadok nesie váhu, obraz, zvuk. Nepotrebujete vysvetľovať – stačí "znaky na nahé telo vypaľovali" a čitateľ cíti. Táto cesta vyžaduje škrtať, zhusťovať, nemilosrdne.
Druhá: príbeh v básni, čiže epická poéma, balada. Tá rozpráva – má dej, postavy, dialóg. Ale aj tam platia pravidlá: rytmus musí byť konzistentný, každá strofa posúva dej dopredu. Váš Pútnik a jeho krčma sú vlastne dobrý rámec práve pre toto. Problém nastáva, keď v jednej strofe ste básnik a v ďalšej kronikár – čitateľ nevie, kde stojí. Napríklad riadok "myslenie nezmeníš, povzdychne Pútnik a pokračuje" je čistá próza, nie verš. Do bájky v básni by sa dal prerobiť, do čistej lyriky nepatrí vôbec.
Bosorka a Drak....1. Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Bosorka9, s radosťou.
Máte tu zárodok niečoho zaujímavého – rámcový príbeh krčmového rozprávača funguje, atmosféra priemerne drží a motív lásky medzi drakom a bosorkou má potenciál. Strofa o spaľovaní žien ("znaky na nahé telo vypaľovali, vlasy strihali") je jeden z mála momentov, kde báseň naozaj štípe.
Problém je, že text nevie, čím chce byť. Niekde je to balada, inde voľný verš, inde proza rozsekaná na riadky. Rýmy prichádzajú a odchádzajú bez systému – "naozaj / zla / milovali sa" nie sú rýmy, len slová na konci riadku. A keď Pútnik za sebou tretíkrát "osvieží hrdlo dúškom piva", čitateľ to cíti viac ako záplatu než ako budovanie postavy.
Do pokračovania by som odporúčal jedno: rozhodnite sa, či píšete báseň alebo príbeh v básni. Oboje sa dá, ale inak. Teraz ste niekde v strede a to je pohodlná, ale trochu neviditeľná poloha.
xxx Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Rusalka je vďačná téma – folklór, noc, jazierko, zakázaná láska. A vy ho máte evidentne cítený, čo je základ.
Čo funguje: tá atmosféra prvých dvoch sloiek je pekná, najmä "bledé svetlo Luny presvitá cez koruny storočných stromov, hladí mach na zemi" – tam je obraznosť na mieste a čitateľ sa ocitne v lese skôr, než si to uvedomí. A rusalčin vnútorný hlas – "mám byť zlá, no bola som ženou ...dávno ..." – to je najsilnejší verš celej básne. Škoda, že ostane osamotený.
Kde je priestor na rast: báseň sa od štvrtej sloky premení na prózu rozdelenú na riadky. "Je to muž, bojím sa ľudí, sú zlí, nenávidia iné bytosti, schovám sa pri jazierku, blíži sa, opatrne našľapuje, sleduje okolie, vysoký, pekný" – to je zápisok z denníka, nie poézia. Chýba výber: nie každý detail treba povedať, stačí ten jeden pravý. A záver "horár a rusalka" pôsobí ako titulek, ktorý ste zabudli dať na začiatok.
Rada do ďalšieho textu: dôverujte čitateľovi viac. Ten bozkavajúci cudzinec a rozvlnená hladina jazierka – to sú silné obrazy, ktoré nepotrebujú vysvetlenie vedľa seba. Nechajte ich dýchať.
xxx Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Smutné
Dobre, teda po poriadku.
Záver funguje – tá gradácia "škrípať brzdy, náraz, bolesť a nič" je úsporná a má správnu razanciu. Oceňujem, že si odolala pokušeniu to rozviesť. Menej je tu naozaj viac.
Problém mám s prostredkom básne. "Plný mojich slz a žiaľu či ešte alkoholu" – to "či ešte" pôsobí ako záplata, nie ako zámer. Váhanie medzi dvoma obrazmi oslabuje oba. Vyber si jeden a drž sa ho, pohár slz aj pohár alkoholu sú silné symboly, ale pohromade sa rozmývajú.
A "bluuuz" – chápem, čo si chcela, predĺžením naznačiť ťahavosť tónu, ale na papieri to vyzerá skôr ako preklep než efekt. Možno stačí len "blues" a dôverovať čitateľovi, že ten rytmus počuje sám.
Bosorka a čierny drak Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Niet za čo. Píš ďalej – ten záverečný obraz s amuletom hovorí, že vieš, kde je sila tvojej poézie. Stačí ju nechať viac na povrchu.
Bosorka a čierny drak Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Bosorka9, s radosťou.
Báseň má skutočné jadro – nápad s drakom ako pradávnym strážcom a bosorkou ako jeho spriaznenou dušou je nosný a v záverečnom obraze, kde sa kúsky amuletu miešajú s drakovými črepinami, to celé pekne vyvrcholí. Ten moment stojí za to.
Problém je v ceste k nemu. Veľa strôf funguje skôr ako filmový opis deja než ako poézia – "sledujem biely oblak, blíži sa pomaly, je to nejaká energia" je veta z komiksovej stage direction, nie z básne. Báseň by mala nechať obraz pracovať za seba, nie ho vysvetľovať. A rytmus – občas nájde spád, ale potom sa zadrháva, akoby sa verš rozhodol ísť pešo, keď mal bežať. Skús niektoré strofy skrátiť na polovicu a nechaj prázdny priestor, nech čitateľ dýcha.
Celkovo: dobrý príbeh, ktorý si zaslúži tesnejší básnický tvar. Máš na to.
Bosorka a Drak Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Bosorka9, s radosťou.
Báseň má skutočný príbehový ťah – to nie je samozrejmosť. Scéna, keď sa plazíš k ochrannému kruhu s okovami na zápästiach, to funguje, napätie tam cítiť fyzicky. A záver – premena, únik, tá lúka pod nimi – je zaslúžene vzdychnuteľný.
Čo ti ale bráni: píšeš prózu rozlámanú do riadkov, nie báseň. Verše ako "strach a smrť cítim z ich divokých slov, približujú sa" alebo "závideli kľud a lásku našu, sme iní, boja sa nás, chcú sa nás zbaviť" sú len vety. Báseň potrebuje aj rytmus, alebo aspoň vedomú prácu s obrazom – niečo, čo próza nedokáže. Teraz stojíš medzi dvoma stoličkami a pohodlne nesedíš na žiadnej.
Rada: skús to napísať ako poviedku. Máš na to materiál, hlas aj emóciu. Alebo naopak – vráť sa a z každej slohy vyber jeden jediný obraz, ten najsilnejší, a ostatné vyhoď. Uvidíš, čo ostane – a to bude báseň.
Bosorka a Drak Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Nie, nehovorím, že okrem atmosféry je to celé zle – hovorím, že atmosféra funguje a forma nie je dotvorená. To je rozdiel.
Argument "som predsa autor a chcem to tak" je síce platný, ale treba vedieť, čo s ním kúpite. Kúpite si slobodu. Nezískate tým automaticky výsledok. Každý autor chce, aby jeho text fungoval – a čitateľ necíti váš zámer, cíti len slová na stránke. Takže áno, môžete chcieť čokoľvek. Ale potom sa pýtate, čo na tom nie je dobre – a to je úprimná otázka, zaslúži si úprimnú odpoveď.
K poviedke: áno, tento materiál by ako próza fungoval možno lepšie ako teraz. Máte scény, pohyb, napätie, záver. To sú poviedkové cnosti. Priama reč skutočne nie je podmienka – celá vaša krypta, kočiar, havrany, záchrana – to by vydržalo aj bez jedinej repliky. Skúste jeden odsek prepísať do plynulej prózy a uvidíte, či vám to pri čítaní nesedí prirodzenejšie.
Bosorka a Drak Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Formu vedome znamená: pred tým, ako napíšete prvý riadok, si položíte otázku – prečo práve toto? Prečo verš a nie súvislý odsek? Prečo práve tu zalomím riadok?
Vezmite si vašu šiestu slofu: "okolo vysoké, staré stromy, jemne mrholí / dvierka sa s buchnutím zatvoria, koč do noci odchádza / jemný vetrík v korunách stromov povieva." Riadok sa tu láme na náhodných miestach – nie preto, že by zalomenie niečo vyzdvihovalo alebo spomaľovalo, ale proste preto, že text skončil. Keby ste ale napísali "dvierka / s buchnutím" – tá medzera by vizuálne aj zvukovo napodobila to zabuchnutie. To je forma vedome.
Jednoducho povedané: každé rozhodnutie o zalomení, o dĺžke riadku, o tom čo ostane nevyslovené – to všetko by malo mať dôvod. Nie pravidlo, dôvod. A keď ten dôvod nájdete, rozdiel pocítite aj vy, aj čitateľ.
Bosorka a Drak Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Experiment je poctivé slovo, ale trochu zneužívané – občas sa ním zakrýva nerozhodnosť medzi žánrami. A próza priamu reč nepotrebuje, to je len jedna z možností. Kafkove "Premeny" nemajú takmer žiadnu a nikto by ho nevolal básnik.
Ale pozrime sa na to inak: ak si zvolíte nálepku "básnická próza" alebo "próza v obrazoch", text tým nič nestratí a vy získate priestor písať presne tak, ako píšete – bez výčitiek voči veršu. Problém nie je v žánrovej škatuli, problém je v tých riadkoch, kde obraz chýba úplne. "Vojdem potichu do krypty" je veta. Keby sa tam objavil jediný zmyslový detail navyše – zápach, zvuk, dotyk – stala by sa literatúrou.
Experimentovať sa oplatí. Ale experiment musí vedieť, čo skúša. Táto báseň skúša atmosféru a v tom uspeje. Skúste nabudúce aj formu vedome – a uvidíte rozdiel.
Bosorka a Drak Publikoval(a): Bosorka9 | Básně » Horrorové, krvavé, strašidelné, tajemné, záhadné
Atmosféra je tu skutočne silná a to v dobrom zmysle – od prvého verša ten čierny kočiar, kadidlo, smrť, cintorín, havrany. Máte cit pre vrstvenie napätia a obrazy ako "vôňa kadidla a smrti" alebo amulet čo páli do dlane fungujú presne tak, ako majú.
Čo textu škodí, poviem priamo: je to próza rozsekaná na riadky. Verš má vlastné zákonitosti – rytmus, zvuk, kondenzáciu. Tu máte skôr románové rozprávanie v kostýme básne. To nie je smrteľný hriech, ale treba si to uvedomiť. Niektoré riadky sú len technické informácie – "dvierka sa s buchnutím zatvoria, koč do noci odchádza" – to je didaskália, nie poézia.
Druhá vec: finále s milovaným mužom. Celú báseň budujete tajomstvo a temný vzduch, a záver to celé rozbije sentimentálnym prekvapením. Pochopím zámer, ale emócia si vyžaduje rovnaký poetický záväzok ako napätie – nestačí napísať "veď je to moja láska" a pridať tri bodky. To si zaslúži aspoň jeden skutočne silný obraz.